Odpad je reálny a veľký problém Slovenska. Hoci sa každoročne zvyšuje percento vytriedeného odpadu, zvyšuje sa aj celkový objem odpadu, ktorý vyprodukujú naše domácnosti, a z roka na rok končí viac smetí bez využitia na skládkach. Podľa väčšiny odborníkov je to najhoršie možné riešenie.
Napriek rôznym aktivitám a legislatíve zameranej na triedenie a zhodnocovanie odpadu máme na území Slovenska 111 legálnych a tisícky nelegálnych skládok. Navyše sa objem zmesového odpadu, ktorý na nich končí, z roka na rok zvyšuje. Podľa údajov EURACTIV.sk skončilo v roku 2017 na skládkach 1,244 milióna ton odpadu, o rok neskôr až 1,247 mil. ton a v roku 2019 už 2,3 mil. ton. Je to viac ako 52 % z celkového objemu komunálneho odpadu. Ten by sa dal pritom využiť ako cenný zdroj energie. V mnohých krajinách sa využíva na výrobu elektriny, tepla, ohrev vody… Napríklad Nemecko a Francúzsko majú viac ako 120 moderných spaľovní odpadu – tzv. ZEVO, kým na Slovensku sú len dve – v Bratislave a v Košiciach.
Ekologický paradox
Ide o ekologický paradox, kde na jednej strane stoja predsudky, že spaľovanie odpadu zaťažuje životné prostredie, a na druhej strane fakty a skúsenosti z reálneho zhodnocovania odpadu na energetické účely. Aktivisti brojaci proti ZEVO sú však presvedčení, že spaľovaním vzniká viac škodlivín ako skládkovaním. Celý proces premeny odpadu na energiu je však neustále monitorovaný. Sprísnením európskej legislatívy sa spaľovne stali výrazne menej škodlivým zdrojom znečistenia, než sú niektoré iné energetické oblasti. Do ZEVO sa začali inštalovať elektrostatické odlučovače a aplikácie na odstraňovanie plynných látok (SO2, HCl).
Je dokázané, že skládkovanie zaťažuje životné prostredie mnohonásobne viac. „Napriek existencii lepších alternatív a napriek tomu, že sú k dispozícii štrukturálne fondy na financovanie lepších možností, mnohé členské štáty ešte stále ukladajú komunálny odpad v obrovských množstvách na skládky, čo je najhoršia možnosť pre odpadové hospodárstvo. Hodnotné zdroje sa zavážajú, možné prínosy pre hospodárstvo sa strácajú, v sektore odpadového hospodárstva sa nevytvárajú nové pracovné miesta a trpí aj naše zdravie a životné prostredie. Takýto prístup sa dá v súčasnej ekonomickej situácii len ťažko obhájiť,“ skonštatoval komisár EÚ pre životné prostredie Janez Potočnik aj na margo Slovenska. Za posledné desaťročie sme totiž zvýšili produkciu komunálneho (nevytriedeného) odpadu o celú tretinu. Je to najviac v rámci krajín EÚ.
Nereálne ciele
Slovensko sa pritom zaviazalo splniť recyklačné ciele EÚ, čo znamená znížiť do roku 2035 skládkovanie pod 25 % a v roku 2040 pod 10 %. Reálne sa však deje opak. Produkujeme čoraz väčšie množstvo odpadu a aj keď ho triedime, objem na skládkach sa zvyšuje.
Spomedzi krajín V4 máme najhoršie čísla. Denne každý Slovák vrátane batoliat vyhodí 1,2 kg odpadu! „Na Slovensku sme v roku 2019 evidovali mieru skládkovania na úrovni 50,6 percent, podiel recyklácie odpadu predstavoval 40,3 percent. Aktuálne sme tak od ambiciózneho plánu na míle vzdialení,“ skonštatovala Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Triedenie nestačí
Mestá a obce robia, čo môžu, aby ľudia odpad separovali, no je naivné myslieť si, že tým objem odpadu znížime. Stále sme konzumná spoločnosť, naše správanie nezmeníme z roka na rok. Práve preto by mohli byť aj u nás riešením ZEVO. Paradox je, že tu máme dostatok odborníkov so skúsenosťami výstavby moderných spaľovní odpadu, ktorí sa však nepodieľajú na domácich – keďže tu žiadne nie sú –, ale na zahraničných projektoch.
„Podieľali sme sa na modernizácii spaľovne Rookery South v Británii. Išlo o vybudovanie jedného z najmodernejších zariadení na svete na výrobu energie zo zvyškového odpadu, ktoré je navrhnuté tak, aby sa spaľovaním odpadu získavala čistá energia,“ povedal obchodný riaditeľ PPA ENERGO, s. r. o., ktorá patrí do skupiny spoločností PPA CONTROLL, Ing. Peter Spilý. „Vzhľadom na dosiahnuté výsledky z tohto projektu sme vyhrali výberové konanie aj v ďalšom, ešte rozsiahlejšom projekte výstavby spaľovne komunálneho odpadu v Newhurste, a to v konkurencii firiem z celej Európy.”
Zero waste je hudba budúcnosti
Samozrejme, produkovanie a následné spaľovanie odpadu nie je to, kam by mal moderný svet vrátane Slovenska smerovať, ale pokiaľ odpad končí na skládkach, je to nebezpečnejšie než energetické zhodnocovanie. Skládky sú významným zdrojom skleníkových plynov. Odpad sa na nich rozkladá v štyroch fázach desiatky rokov, pričom sa do atmosféry uvoľňuje metán a oxid uhličitý. Okrem nich unikajú z kôp odpadu aj iné nebezpečné látky v podobe plynov, vodných roztokov a jemného prachu. Nie je z nich teda žiaden úžitok, kým napríklad spomínané zariadenie v Newhurste poskytne kapacitu na spracovanie až do 350 000 ton nerecyklovateľného odpadu ročne a vyprodukuje takmer 42 MW elektrickej energie.
Raster
Čo je ZEVO?
Zariadenie na energetické využitie odpadu kontrolovaným spôsobom, pri ktorom vzniká energia a teplo. Spálením jednej tony odpadu sa dá získať 8 až 12 GJ energie, čo je porovnateľné s hnedým uhlím. Ibaže pri jeho spaľovaní s cieľom vyrobiť elektrickú energiu a teplo sa do ovzdušia dostáva okrem CO2 aj množstvo ďalších nebezpečných látok (oxid siričitý, rádioaktívny urán, arzén, ortuť, popolček).
Časť elektrickej energie spotrebuje zariadenie na vlastný chod, zvyšok putuje do rozvodovej siete. Vzniknuté teplo sa využíva na vykurovanie obytných štvrtí, ale aj nemocníc (napríklad vo Viedni) a na výrobu teplej vody.
