Projektová príprava v BIM dnes často končí v úrovni 3D modelu, eventuálne čiastočného informačného modelu. Nedarí sa ho stále presadiť ako bežnú platformu pre tvorbu stavebných projektov, spôsob komunikácie a zdieľanie dát. Nie je tajomstvom, že rôzna profesijné združenia sa snažia prostredníctvom štátu presadzovať vyššie normy k plánovaniu a projektovej príprave budúcich objektov. Jediným reálnym výsledkom zatiaľ je, že metodika BIM bude zavedená od roku 2022 na nadlimitné verejné obstarávanie.
Building Information Modeling (BIM) je už niekoľko rokov témou číslo jedna v debatách architektov a stavbárov. Výhody sú zjavné, napriek tomu jeho využitie nenapĺňa vizionárske očakávania a snahy tých, ktorí sa snažia o presadenie tohto modelu do bežnej praxe. Ako vidí situáciu Erik Štefanovič, konateľ spoločnosti DELTA, ktorá BIM model už dlhšiu dobu pre plánovanie a projekciu stavebných projektov využíva?
Kde vidíte najväčšie prednosti modelu BIM?
Zásadných výhod je niekoľko, k veľkým zaraďujem aj to, že BIM núti členov realizačných tímov najprv sa dohodnúť na forme spolupráce a až potom ju začať. Práve podporu spolupráce pri plánovaní a realizácii projektov vidím ako skutočne kľúčovú, v podstate nás vedie cestou integrovaného plánovania. Pre projektantov je vďaka spôsobu zobrazenia a previazanosti obrovským prínosom urýchlenie komunikácie a vyššej kvality prenosu informácií od investora k generálnemu projektantovi aj medzi všetkými ostatnými zainteresovanými členmi projekčného tímu. To umožňuje spoluprácu niekoľkých projektantov vrátane spracovateľov profesijných častí na jednom modeli. Pre investora to predstavuje významnú úsporu času projektových príprav a zároveň to eliminuje chybovosť v projekčnej fáze. Ďalším benefitom pre investora je, popri vyššej kvality stavby, že BIM model je zdrojom mnohých dôležitých informácií o jeho vlastnom objekte, a predovšetkým sofistikovaným nástrojom pre uchovanie aktuálnej projektovej dokumentácie pre neskoršie úpravy, rekonštrukcie, prístavby a podobne.
Vy BIM už dlhšiu dobu úspešne využívate. Akým spôsobom ste ho zavádzali?
Zrejme tým jediným možným, postupnou cestou. Reálne v praxi si inú ani predstaviť neviem. Pre nás bola impulzom situácia v Rakúsku, BIM sa pre nás stal nutnosťou. Na druhej strane rakúske skúsenosti boli pomocou. Začali sme už pred rokmi postupným zaučením jadra tímu projektantov na prvých stavebných projektoch, ktoré už dnes máme ako referenčné realizácie. Jednou z takýchto najnovších ukážkových stavieb môže byť nedávno skolaudovaná administratívna budova EKOM v Piešťanoch, ktorá je modelovaná v profesiách architektúra, stavebná technika a statika. V súčasnej dobe pripravujeme pre nemeckého investora z oblasti automotive rozsiahly projekt, ktorý modelujeme v štandarde BIM 5D.
Spomenuli ste novú, vyššiu kvalitu komunikácie medzi investorom a projektantmi aj architektmi. Platí niečo podobné pre dodávateľa?
To je ďalšia výhoda. Rovnako ako existujú nástroje pre investorov, existujú aj pre dodávateľa. A pochopiteľne, ak dodávateľ pracuje takisto v informačnom systéme, ktorý je s celým modelom prepojený, pridaná hodnota dosahuje až k nemu. Čo je trend, ktorý začínajú využívať predovšetkým veľké developerské firmy. Naše vlastné skúsenosti z praxe potvrdzujú, že dodávateľské firmy, najmä tie veľké, vedia – ak od stavbárov dostanú kvalitný BIM model objektu – jeho výhody využiť. Tlak na takýto prístup sa bude zrejme zvyšovať, pretože predstavuje v konečnom dôsledku jednoznačnú výhody pre investora. Predstavuje totiž prevenciu chýb, teda vyššiu kvalitu, vyššiu efektivitu projektu, zníženie ceny a často tiež skrátenie termínu.
Napriek tomu štatistiky hovoria, že zatiaľ BIM využíva menšina spoločností, pretože to investori nevyžadujú. Vidíte príčiny?
Tou najväčšou sú asi vstupné náklady pre projekčné spoločnosti, pričom nejde iba o náklady finančné, možno ešte väčším problémom v súčasnosti je spomalenie výkonov, ku ktorým nutne musí dôjsť vzhľadom na potrebu postupného zavádzania nového spôsobu práce, k zaúčaniu, ktoré spomalí projekčné práce. Prežíva dogma, že BIM je model zložitý na implementáciu a organizáciu. Jednou z príčin súčasnej situácie je určite aj neochota investorov zaplatiť za prípravné a projekčné práce viac, keď neveria, že minimálne tieto náklady ušetria pri realizácii. Takže v Česku BIM dnes často končí pri využití na úrovni 3D modeli, eventuálne čiastočného informačného modelu. Nedarí sa stále presadiť BIM ako bežnú platformu pre tvorbu projektu, spôsob komunikácie a zdieľanie dát. Teda oveľa viac, než len spôsob zobrazenia v priestore.
Nie je to tak dávno, kedy projektanti stáli pri rysovacej doske. BIM je model, ktorý ovplyvňuje viac než stavebníctvo. Nezaslúži si podporu zo strany štátu?
Určite by to bolo prínosom, pretože je potrebné zjednotiť a legislatívne ukotviť všetky postupy a procesy. To by pomohlo odbúrať nedôveru a znížiť náročnosť implementácie, prechod by bol ľahší. Z môjho pohľadu by bolo ideálne zahrnúť BIM priamo do stavebného zákona, zatiaľ však informácie o tom, že by sa niečo podobné pripravovalo, nemáme. Pritom nie je tajomstvom, že rôzne profesijné združenia sa snaží prostredníctvom štátu presadiť určité štandardy, napríklad projektanti sa o to snažia už dlhšiu dobu. Jediným reálnym výsledkom je, že metodika BIM bude zavedená od roku 2022 na nadlimitné verejné obstarávanie. Snáď bude dovtedy BIM už aj súčasťou zákona. Som presvedčený, že štát má byť ten, kto udáva smer, kto je vzorom, podľa ktorého sa orientujú ostatní. Preto by BIM mal vyžadovať ako prvý, teda na verejných projektoch. Takýto príklad je tou najlepšou podporou, o čom svedčia napríklad príklady zo susedného Rakúska.
Ak chcete vedieť viac o prínosoch BIM pre investora, KONTAKTUJTE NÁS!
