Čoraz viac Slovákov si uvedomuje, akú hrozbu pre nás predstavuje odpad. Stáva sa jednou z najdrahších komodít na svete, čo cítime aj na našich peňaženkách. Aj preto pri nákupoch začíname zvažovať, či je produkt zabalený v recyklovateľnom obale alebo či jeho kúpou zväčšíme haldu na smetisku.
Až 64 % Slovákov je presvedčených, že je potrebné vytvoriť efektívnejší systém recyklácie odpadov. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu, na ktorom spolupracovala aj Technická univerzita vo Zvolene. Tretina opýtaných respondentov vyjadrila vážne obavy o prostredie, v ktorom žijeme, a rovnaký počet ľudí je presvedčený, že sa správa ohľaduplne voči životnému prostrediu, pretože mu na ňom záleží.
Nákupy bez obalov
Vďaka tomu sa čoraz viac darí obchodom, ktoré ponúkajú nákup tovaru bez obalov. Potraviny predávajú na váhu, pričom ich plnia buď do nádob, ktoré si prinesú sami zákazníci, alebo ich balia do recyklovateľných obalov.
Ďalšou možnosťou je napríklad nakupovať produkty, ktorých obaly sa dajú znova použiť. Takzvané re-fill nádoby úspešne používa aj slovenský výrobca čajov s veselými názvami. „Filozofia našej spoločnosti stojí na dvoch pilieroch – na kvalitných produktoch a na tom, že keď môžeme niečo urobiť pre ekológiu a životné prostredie, urobíme to. Preto sme plastové lepiace pásky nahradili papierovými, voľné miesto v škatuliach s objednávkami z e-shopu nevypĺňame ďalšími plastmi, ale opäť papierom a sypané čaje plníme aj do sklenených nádob s drevenými vrchnákmi,“ hovorí Marianna Veselá z Veselého Čaju.
Zodpovední výrobcovia
V porovnaní napríklad s Čínou, v ktorej prekvapujúco až polovica obyvateľov preferuje ekologické balenia produktov, na Slovensku mierne zaostávame. Dobrou správou však je, že čoraz viac Slovákov si uvedomuje význam výrobkov, ktoré sú v súlade s prírodou alebo vznikli spôsobom, ktorý je k nej šetrný. Čísla z prieskumu hovoria, že až 22 % Slovákov kupuje výhradne ekologické produkty.
Avšak na to, koľko obalových materiálov sa dá opäť použiť alebo ďalej spracovať a nezvyšovať tak objem odpadu, majú zásadný vplyv práve výrobcovia. Môžu na plastovú tácku obalenú fóliou baliť po jednom avokáde alebo ísť na to úplne inak. Praktický príklad uvádza aj Lenka Petrovičová z Ťuli A Ťuli: „Vyrábame prírodnú kozmetiku, preto nám záleží na prostredí, v ktorom žijeme. Naše produkty plníme do sklenených nádob. Tie sú zálohované, aby sme zákazníkov motivovali obal vrátiť a aby sme ho mohli opätovne použiť. Keď to situácia dovoľovala, mohli si u nás nakúpiť aj do vlastných nádob. Balzamy na pery a deodoranty máme v papierovom obale, soli do kúpeľa zas balíme do kompostovateľného obalu a pri expedícii zásielok nepoužívame ani kúsok plastu.“
Eko nábytok
Prieskum taktiež ukázal, že väčšina Slovákov sa stavia negatívne k zvýšeniu ťažby dreva. Našťastie narastá počet výrobcov, ktorým nie je jedno, ako sa nakladalo so surovinou použitou na výrobu. „Ekológia podľa nás nie je len populárne slovo, ale filozofia, ktorou sa firma buď riadi, alebo neriadi. Robíme kuchyne pre život, na živote nám prirodzene záleží, a preto náš výrobca nemeckých kuchýň upravil výrobu tak, aby používal iba drevo, ktoré pochádza z udržateľného obhospodarovania lesa, a pri výrobe dodržiava všetky súčasné ekologické štandardy. Naše nemecké kuchyne majú preto certifikát PEFC. Zároveň majú dlhú životnosť a mnohé ich komponenty sa dajú znova použiť. Veríme, že skutočná hodnota života v kuchyni je spojená aj so zdravým prístupom k prírode a k životnému prostrediu,“ povedala Eva Szakálová z Oresi.
Odpadová štatistika
Platí, že čím menej odpadu vyprodukujeme a čím viac toho, ktorý vznikol, dokážeme znova použiť, tým lepšie pre každého z nás aj pre celú planétu. Čísla Štatistického úradu SR hovoria o odpade toto: z roka na rok ho vyprodukujeme viac, najviac v regiónoch s vyššou životnou úrovňou. Kým však napríklad v Bratislavskom kraji pripadlo v roku 2018 na jedného obyvateľa 516 kg odpadu – najviac z celej krajiny –, na skládkach skončila iba tretina tohto množstva, zvyšné dve dokáže kraj recyklovať. Úplne iné čísla mal Trenčiansky kraj, ktorý dokáže recyklovať a zhodnotiť iba tretinu odpadu, zvyšok končí na smetiskách.
Nový zákon o odpadoch, ktorý začal platiť tento rok, by mal tieto čísla zvrátiť. Aké budú, to ukáže blízka budúcnosť.
