„Nejsou lidi!“ povedal by český komik a Slovák by súhlasne pokýval hlavou. Zamestnanosť v gastronómii je krízová, chýbajú čašníci aj kuchári a tí, ktorí sú, majú väčšinou do profesionála ďaleko, česť výnimkám. Stále sa u nás nenosí prívetivosť, zdvorilosť, maximálne nasadenie aj vytrvanie v pomerne náročnej práci. Ale príčiny nie sú len v povahách ľudí.
Veľkú úlohu tu zohráva aj zakorenený zvyk ponúknuť čašníkom minimálnu mzdu a zvyšok výplaty platiť na ruku. Zamestnávateľ tak šetrí veľké peniaze na odvodoch a hlavne mladí ľudia tento systém zo začiatku prijímajú kladne. So stúpajúcim vekom si však začínajú uvedomovať všetky vyplývajúce dôsledky, či už je to započítanie do dôchodku alebo dokladanie príjmu pri žiadosti o hypotéku. A nastupuje fluktuácia. Manažéri hotelov preto pomaly, ale isto začínajú stavať na stabilných kolektívoch a korektných výplatách vrátane všetkých odvodov. V dlhodobom horizonte sa im to vyplatí viac ako neustále hľadanie nových ľudí.
Ďalšiu kategóriu tvoria recepčné, ktorých platy nie sú nijak výrazné, avšak musia ovládať minimálne jeden či dva cudzie jazyky, pracovať na smeny a vedieť čeliť rôznym krízovým situáciám a nepríjemným hosťom. Ich mzda však týmto požiadavkám nezodpovedá.
Turistický záujem o Slovensko začína stúpať a s tým aj požiadavky na kvalitnejšie gastronomické služby. A ako v ostatných odvetviach, aj tu platí – začať treba od ľudí.
